↩
Labute (2014)
Jeden z Kristíninych obrazov vznikol na jeseň po návšteve banskoštiavnických tajchov. Jazerá, ktoré nepripomínajú bežné rekreačné oblasti, ale ani divoké horské “oká” vyvolávajú dojem existencie kdesi na pomedzí kultivovaného a prírodného prostredia. Tento paradox autorka vyjadrila “nasadením” dvoch potápajúcich sa labutí do tajchu. Najprv iba na plátne, neskôr aj v trojrozmernom podaní na neočakávanom mieste Malého Vodárenského tajchu.
