V Banskej Štiavnici zasiahol do verejného priestoru opravením malej nedokonalosti, čím zmenil náhodu na umelecký (či vedecký) zámer. Vybral si okno na pomerne frekventovanom mieste Banskej Štiavnice (oproti Art Café), ktoré patrí v súčasnosti neobývanému bytu. Pôvodne rozbitú okennú tabuľu zamenil za opäť “rozbitú” okennú tabuľu, tentokrát však v pravidelnom tvare fraktálovej hviezdice, tzv. Kochovej vločky. Na okne sa tak namiesto náhodne rozložených a popadaných črepín skla objavuje matematická krivka, ktorá vo svojej podstate vyjadruje nekonečno.